Šikovné mamy

Umenie byť „správnou“mamou

Je ťažké byť dnes mamou?

Dnešná doba je zložitá, rýchla a náročná. Na ľudí sa kladú oveľa väčšie nároky. Nielen na ženy – mamy, ale aj na mužov a aj na naše deti. Byť dnes mamou je zložité. Sesternica práve rieši synove prijímačky na osemročné gymnázium a bola som v šoku, aké sú dnes na deti požiadavky. Neviem, neviem, či by som ich ja urobila. Keď som sa hlásila pred 20 rokmi ja, ani som len nepostrehla, že je to niečo výnimočné. Písomka ako každá iná.

Niet divu, že aj matky musia byť iné ako tie pred 20, či 30 rokmi. No ako by mala vlastne vyzerat? Ako by sa mala správať a ake hodnoty vyznávať? Dnes je skutočne umenie byť mamou. A ostať ženou.

K tejto úvahe ma vlastne priviedla kamarátka. Po dlhšej dobe sa nám konečne podarilo stretnúť. Síce len na dve hodiny, ale aj tak sme stihli všeličo prebrať. Práve jej reakcia na to, ako som vyriešila situácia s dcérou, ktorú som zobrala tiež a následná debata, ktorá vznikla, ma priviedla k tomuto článku. Je síce ešte bezdetná, no má vo svojom okolí kamarátky s deťmi. Vlastne je zatiaľ ako taký pozorovateľ a sleduje nás. Robí si závery a analyzuje.

Ty si taká normálna mama

Zarazila ma a úprimne aj potešila jej poznámka: „Keď budem mať deti, prídem k tebe na školenie. Ty si taká normálna mama.“ Rozhodne sa nepovažujem za ideálnu a veľakrát si poviem, že takto by som nemala pred deťmi reagovať. Toto som mala urobiť radšej takto. Či som však normálna?

Čo je to normálna mama? Tá, ktorá výlučne šatkuje? Ktorá kupuje len v bio obchodoch? Tá, ktorá dopraje luxusné hračky a oblečenie? Je snáď normálna mama tá, ktorá dojčí až do piatich rokov? Ktorá toleruje „hysterické“ výstupy lebo veď dieťa by malo prejaviť svoje potreby a osobnosť?

Každá mama má svoju predstavu o výchove, o tom, čo je a nie je vhodné pre jej dieťa, aká strava je tá naj, kedy plesnúť po zadku, či kedy dovoliť sladkú maškrtu. Nechcem nikoho odsudzovať. Každá nech si robí podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. To s čím ja nesúhlasím a príde mi to čudné, je pre iného absolútne normálne.

Každý extrém je zlý

Osobne som presvedčená, že každý extrém je zlý. Kde sú teda tie pomyselné hranice?

Šatkovanie nepovažujem za zlé. Určite má svoje výhody. Ja som nešatkovala, mala som klokanku a veľa krát bola veľmi užitočná. Aj prechádzky sme s ňou absolvovali. Prečo som nešatkovala? Úprimne. Bola som lenivá. Pred siedmymi rokmi neboli šatky ešte také populárne ako sú dnes. Nebol ani taký veľký výber a teda aj ceny boli na môj vkus príliš vysoké. A keď som si našla video, ako tú šatku vlastne viazať, tak ma to odradilo. V kombinácii s cenou… no nič, toto nie je pre mňa.

Stačí aj klokanka. Máme ju dodnes. Dve deti som v nej vynosila bez ujmy na zdraví a vynosím aj to tretie. Keď mali deti asi rok a moje kríže už dosť, tak skončila odložená v skrini. Pre mňa už svoj účel splnila. Kočík je fajn. Svoje deti milujem a zároveň si vážim samú seba a svoje telo natoľko, že si nenechám zničiť chrbát a ruky nosením.

Kojila som (áno viem, je to čechizmus, ale dojčenie mi príde „čudné“)! Rozhodne je to pre dieťa prospešné. Ale tak rok až rok a pol stačí (môj názor). Keď má dieťa pomaly tri a vrhne sa na vás na ihrisku, stiahne tričko, pricucne a po minútke už zase beží ďalej… no neviem. Mne to príde čudné.  A keď vás už dieťa má skôr za dudel ako za zdroj výživy… Veď netreba to zase všetko preháňať, či?

Niekedy mám pocit, že matky sa snažia byť za každú cenu perfektné pred svojim okolím. Koľko toho zvládajú a aké úžasné sú, pretože nasledujú zahraničné trendy. Nestačí však niekedy len nasledovať zdravý rozum?

Byť „perfektná“ za každú cenu alebo mať zdravý rozum?

Nedávno som sa dostala k článku na stránke dobrénoviny.sk – rozhovor s českým psychológom Marekom Hermanom. Súhlasím s jeho myšlienkou:

„Zo spokojnej mamy čerpá celá rodina. Preto je mama v rodine vždy na prvom mieste. Nie deti. Nie otec. Mama.“

Nie je teda jedno, či ste absolvovali všetky možné kurzy pre bábätká? Jedli len bio alebo nekúpili kočík, pretože je zlý, ak ste aj tak nespokojná, vyčerpaná a vlastne unavená z toho, čo všetko MUSÍTE? Oveľa viac dáte svojim deťom ak budete spokojná a vyrovnaná mama. Ani ja nie som ešte úplne spokojná a vyrovnaná. Pracujem na tom. Snažím sa. Niektoré veci už jednoducho neriešim. Tak ako som bazírovala na mnohom pri prvorodenej, aby bolo všetko perfektné, tak som od mnohého upustila pri druhorodenej. Načo bude mojim deťom vystresovaná mama? Nemáme toho už aj tak dosť, čo musíme zvládať?

Ako som už spomínala, každý extrém je zlý. Inšpirujme sa, ale neriaďme sa pravidlami do poslednej bodky. Deti nie sú rovnaké. Nie pre každé je dobré to isté. A buďme aj trochu sebecké a myslíme aj na seba. Spokojná mama = spokojná rodina.

 

Leave a Reply